Utopica 2.kapitola

5. března 2011 v 17:31 | Lexi Ευγενής |  Utopica 2. kapitola
Prinášam vám druhý diel. Dúfam,že sa vám to bude páčiť a opäť tu zanecháte nejaké komentáre. Na záver sa vám chcem poďakovať za tie predošlé komentáre, boli krásne. Ďakujem...
Príjemné čítanie prajem...


Túlal sa po meste vo svojich obľúbených zelených nohaviciach a žltých Converskách. Na červenom tričku so sobom a Santom, húliacimi trávu, mal zeleno-žltú mikinu a v jej vreckách vrazené ruky. Po tvári mi ešte stále tiekli horúce slzy, ktoré mala na svedomí jeho matka. Nikdy nevedel prečo sa k nemu takto chovala. Odkedy prišli nato, že má anorexiu, obrátila sa mu chrbtom. Brala to od neho ako zradu. Keď ich opustil Sebastianov otec, bol Sebastian jej oporou a ona nezvládla to, že teraz to je Sebastian, ktorý potrebuje pomoc. Proste si to nechcela pripustiť, preto sa mu otočila chrbtom a myslela si, že je iba príliš rozmaznaný a chce byť zaujímavý pred jeho spolužiakmi. Myslela si, že toto je dôvod. No jediný kto vedel čo ho k tomu viedlo bol on sám a nemal chuť sa s tým niekomu zdôverovať.

Jeho nohy ho zaviedli až do veľkého mestského parku, kde sa posadil do trávi a hlavu si oprel o strom. Slzy po pár minútach vyschli a jemu na tvári ostal iba strhaný výraz. Nezvládal to. Musel jesť, aj keď odmietal, pretože ak by odmietol vrátil by sa späť do liečebne. To nechcel. Radšej potichu trpel, akoby mal byť zavretý na psychiatrii s inými deckami, ktoré sa snažili o samovraždu alebo mali iné problémy.

Z jeho premýšľania ho vytrhlo až vzdialené volanie. Otočil sa za tým niekým, kto ho volal. Bol to nejaký chalan, vysoký, hnedé vlasy, chudý a zrejme tu bol s priateľmi, pretože za ním stál hlúčik iných chalanov. Snažil sa zistiť prečo naňho volal, no potom si všimol hekysek, ktorý ležal pri jeho nohách. Vyskočil na nohy a do ruky chytil malú loptičku. Vyhodil ju do vzduchu, a keď už bola tesne pri jeho nohe, vykopol a hekysek sa rozletel smerom k chlapcovi. Chlapec, ktorý naňho z diaľky volal, nestihol zaregistrovať, že hekysek už letí späť jeho smerom. Vletel mu rovno to tváre a trafil jeho čelo. Ostaní za ním sa rozosmiali, no Sebastian zbledol. Rozhodol sa, že sa radšej s ospravedlňujúcim kývnutím otočí a utečie, ako to robieval častejšie, keď sa mu podaril jednej z jeho tránych kúskov, no zastavili ho dvaja chalani.

"Máš super mušku. Nechceš sa k nám pridať?" opýtal sa ho jeden z chlapcov, keď sa otočil ich smerom. Podobali sa na seba. Povedal by, že sú bratia. Sebastian sa začervenal, no nakoniec neisto prikývol.

"Super!" skríkli obaja naraz. Tľapli si päsťami a otočili sa späť na Sebastiana.

"Mimochodom, ja som Felix a toto tu je môj brat Eliot. Ty si?" opýtal sa ho. Takže predsa boli bratia.

"Ja som Sebastian." Usmial sa na nich a odhalil rad bielych zubov. Chlapci sa otočili a rozbehli sa smerom k malej skupinke. Sebastian ich váhavo nasledoval. Nebol si istý či robí dobre, no to už prešľapoval na mieste a díval sa na skupinku chalanov. Na prvý pohľad sympatickí pohoďáci.

"Takže, chalani," prehovoril blonďák, Felix, a ukázal na Sebastiana. "toto je Sebastian. Sebastian, toto je Matt, David, Zack, Collin, Philip a Samuel." Predstavil ich. Chlapec menom Collin sa tváril veľmi nezaujato a dal jasne najavo, že nového spoluhráča absolútne ignoruje a má ho v paži. Sebastian si všetkých obzrel. Svojím spôsosobom si boli veľmi podobný, no každý sa niečím líšil.
Collin sa mu zdal najkrajší. Rovný nos, plné pery, krásna alabastrová pleť, hnedé oči a čierne vlasy, ktoré mu spadali do tváre. Končeky dvoch prameňov vlasov mal takmer biele. No ani jeho dokonalé rysy nedopomohli tomu, aby z neho Sebastian nemal strach. Možno to nebol úplne strach čo cítil, ale vedel, že istý druh divných pocitov, ktoré ešte nikdy nepociťoval, to určite boli.

"Takže, hráme?" opýtal sa Eliot a v ruke drvil hekysek. Všetci naraz vykríkli, no jediný Collin sa tváril znudene.
Začali hrať. Sebastianovi to naozaj šlo, vždy každého porazil, keď však hekysek letel smerom ku Collinovi, jeho dych sa zadrhol. Dúfal, pevne veril, že Collin bude normálne hrať ďalej. Opak bol pravdou. Hekysek iba narazil do Collina, ktorý sa zatváril znechutene. Všetci razom zmĺkli. Sebastian sa s panikou pozrel do Collinovych očí. Bál sa čo tam nájde. Jeho oči boli úplne ľadové, bez známky života. Hľadel na Sebastiana ako na votrelca, nechceného návštevníka.

"Čo stojíte?! Hráme ďalej!" vykríkol Felix odrazu. Ostatní sa konečne prebudili a snažili sa nepozerať na Sebastiana a Collina, ktorí na seba ešte stále nevraživo hľadeli.

"Ja už hrať nebudem. Musím ísť. Mám inú prácu." Prehovoril so zrakom upreným na Sebastianovi.

"Ale no tak. Veď nám to celkom šlo. Vzchop sa. Nikam nechoď, tá buchta počká do večera." Zasmial sa Felix. Chcel zachrániť situáciu. Collin nesúhlasne zavrčal. Odlepil sa z miesta a s tichým pozdravom odišiel. Sebastian vytušil, že je tu dopočtu a preto sa rozhodol odísť.

"Ja už budem musieť ísť. Tešilo ma." Otočil sa rýchlym krokom sa vydal späť domov.

"Hej, Sebastian, kde bývaš?" zakričal za ním Felix.

"Presne 357 a pol kroka smerom na sever od nákupného centra." Zakričal a nadobro za sebou nechal udivených chlapcov osamote.

*
"Kde si bol?!" opýtala sa ho hystericky jeho matka, keď za sebou zavrel vchodové dvere. Bolo dosť neskoro večer, no jemu to bolo jedno. Za oknami už bola tma, čiže bolo niečo po pol deviatej.

"Vonku." Prehovoril s ľadovým pokojom a matke sa ani nepozrel do očí. Chcel vybehnúť hore schodmi, no jeho matka ho prudko schmatla za zápästie. Trhla ním, aby ho prinútila venovať jej pozornosť.

"Pýtam sa posledný krát! KDE si bol?" skríkla naňho.

"V parku."

"S kým?" neverila mu. Veď tu nikoho nepoznal.

"Spoznal som v parku pár chalanov a.." nedohovoril.

"Klameš! Prečo klameš?" sykla mu do tváre.

"Neklamem." Nesnažil sa nejako brániť. Vyslovil to iba tak.

"Myslíš si, že som až taká sprostá? Je mi jasné, že si bol niekde zase zvracať alebo niečo podobné." Vykríkla. Sebastian sa chcel nejako obrániť, pretože to naňho bolo už veľa.

"Nechaj ho." Na vrchu schodiska sa objavila Selena. Oči sa jej nenávistne lesky. Nenávidela, keď sa jeho matka takto správala k jej bratovi.

"Ty mu veríš?" opýtala sa ho udivene.

"A prečo nie? Veď ani nič nejedol." To nemala hovoriť. Znamenalo to jediné.

"Och samozrejme. Mladý pán sa teraz ešte pôjde najesť."

"Nemám chuť." Prehovoril potichu, aj keď samozrejme vedel, že to nepomôže.

"Ale mne je absolútne jedno, že nemáš chuť. Ty proste budeš jesť a hotovo." Prehovorila a odišla do kuchyne. Sebastian sa zložil na schodoch a po tvári sa mu opäť spustili slzy. Selena potichu zbehla až k nemu a objala ho.

"To zvládneš. Ona sa upokojí." Zašepkala mu do ucha a strčila mu vlasy spadajúce do tváre za ucho.

"Selena, ty choď do svojej izby. Dnes vás už spolu nechcem vidieť."

"Už idem." Keď sa ich mama otočila, Selena mu ešte do ucha zašepkala, aby sa držal.

"Sadni si." Ukázala mu na miesto za čelom stola. Sebastian si neisto sadol a čakal nejakú obrovskú porciu od jeho matky, ktorá mu chcela ukázať, že má navrch. Položila pred neho tanier plný kuracieho na smotane.

"Ale veď v tom je smotana." Prehovoril takmer zúfalo.

"No a?"

"Som na ňu alergický." Prehovoril zúfalo. Vedel čo bude nasledovať ak to zje...A to nebude dobré
"Jedz a nekecaj." Sadla si na opačnú stranu stola, aby naňho lepšie videla a mohla kontrolovať každé sústo, ktoré vloží do úst.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 6. března 2011 v 11:00 | Reagovat

Super že spoznal novú partiu :)) Podla mňa budú s Collinom kámoši nakoniec,teda dúfam že sa ešte stretnú ;) A chudatko pri jeho matke.Ešte že má aspoň chápavú malú sestričku Selenu..Teším sa na další diel :))

2 Mishell Mishell | Web | 6. března 2011 v 17:12 | Reagovat

darí sa mi celkom dobre, hoci v škole je toho stále príliš veľa :/ ale s tým nič nenarobím. čo ty?

3 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 8. března 2011 v 16:23 | Reagovat

Jee no ešte tu nemám další diel :D Musím si počkať.A ako sa máš?? :))

4 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 12. března 2011 v 11:06 | Reagovat

No monitor som posrala najviac ako sa dalo.. Uvidí sa :// Ale tiež prímačkz rčite..S tým monitorom by ma prijali asi tak na učňovku :(

5 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 17. března 2011 v 19:29 | Reagovat

Ahooj! žiješ ešte? :( Hm.. Nejak sa neviem dočkať tvojej ani Teryiinej poviedky :( .. A ako sa máš? :))

6 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 21. března 2011 v 16:48 | Reagovat

Mám sa fajn len som drzhý týždeň doma chorá! :( Takže super.. Aa teším na poviedky ;) (a to že žiješ to bolo zo srandy :D)

7 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | E-mail | Web | 24. března 2011 v 17:26 | Reagovat

Ahooj!Tak trochu sa nudím.Na mojom druhom blogu pribudla poviedka :)) Bola by som rada keby si si ju prečítala aspoň niečo z toho a okometovala :) A ako sa máš? Niečo nové? čo porábaš? Tak bye! ;)

8 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 28. března 2011 v 15:12 | Reagovat

Nie to mi vobec nevadí,hlavne že si sa ozvala :) Som rada že si zavítala na blog ;) A mám sa fajn kedže už možem vonku a ták :D Len musím v škole makať ptž som chýbala 2 týždne určite ma potom budu skušať :/ ..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama