Utopica 3. kapitola

5. června 2011 v 17:23 | Lexi Ευγενής |  Utopica 3. kapitola
Ták a je tu konečne po niekoľkých mesiacoch ďalší diel. Dúfam, že tu zanechá komentár aspoň niekto. Nie je príjemné nemať žiaden komentár. Potom sa už nechce písať ďalej...



Zvuky. Nepríjemné zvuky. Zvuky dávenia. Bol to Sebastian. Vedel, že ak bude musieť
zjesť niečo mliečne dopadne to takto. Mal prudkú alergiu na laktózu a všetky mliečne
výrobky a jeho matka to vedela dosť dobre. No aj tak ho nútila jesť.
Seb zvracal takmer pol hodinu, no ešte stále to nebolo dosť, pretože jeho telo ešte
nevypudilo nechceného parazita. Na čele sa mi perlili kvapôčky potu a celé telo mal
ochabnuté.

"Nie mami, nechoď tam!" skríkla Selena v snahe zastaviť ich matku. Sebastian to počul
akoby z diaľky.

"Nezabrániš mi. Je mi jasné, že zvracia." Oborila sa na ňu ich matka. Sebastian iba počul
ako sa dvere do jeho kúpeľne otvorili a jeho matka s šokom pozerala na utrpenie jej syna.

"Zase si si strčil prsty do úst? Chceš sa vrátiť na liečenie? Nenúť ma to urobiť."

"Ale to nie ja. To z tej smotany a ja.." nestihol dohovoriť a opäť obsah jeho žalúdka skončil
v záchode. Už nemal čo zvracať.

"Určite. Nebudem sa o tom s tebou baviť. Choď do postele." Zavrela za sebou dvere
s veľkým rachotom a Sebastiana nechala tak. Zviezol sa na zem a schúlil sa do klbka. Bol
bledý, úplne vyšťavený a nedokázal sa hýbať. Bol na dne po psychickej i fyzickej stránke.
Naozaj už nevládal ďalej počúvať matkine ustavičné urážky, nedôveru. Začal potichu
vzlykať a pohľad zavŕtal do stropu. Vôbec nevnímal okolie, bol apatický.

"Seb? Môžem vojsť?" opýtala sa jemne Selena, jediná v tomto dome čo sa zaujímala o jeho
zdravie.

"Seb si v poriadku? Seb ja.. Och bože, Sebastian!" skríkla a s hrôzou si ruky pritlačila na
ústa. Pribehla k nemu a chytila ho za ramená a vytiahla si ho do náruče. Apaticky sa na ňu
pozrel a chabo sa usmial. V lícach sa mu vytvorili jamôčky.

"Och Seb, poď, pomôžem ti do postele." Pomohla mu postaviť sa.

"Počkaj, chcem si aspoň umyť zuby." Prehovoril chrapľavým hlasom. Prikývla.

***

"Môžem ísť za ním?" opýtal sa niekto za dverami do jeho izby.

"Ty si.. Felix, že?" otázala sa jeho sestra.

"Som. Tak môžem za ním?"

"Neviem či sa už zobudil a.."

"Sel, pokojne ho pusti dnu." Prehovoril chrapľavým hlasom Sebastian. Rozlepil oči. Počul
zavŕzganie dverí a rýchlo sa posadil. Bolo to prirýchlo. Pred očami sa mi vytvorili krúžky
a tak oči opäť zavrel. Felix váhavo vošiel do jeho izby. Stál pri stole a prezeral si izbu
a niekedy pohľadom skĺzol k Sebastianovi.

"Ahoj." Prehovoril váhavo Felix.

"Ahoj." Usmial sa naňho Sebastian a natiahol sa za pohárom vody, ktorý stál na jeho
nočnom stolíku. Zrejme ho tam postavila Selena.

"Tak som trafil. A bolo to 357 krokov." Žiarivo sa naňho usmial Felix.

"Och, tak to bude asi tým, že máš dlhší krok."

"Postreh! Máš super izbu. Páčia sa mi tvoje steny. Kde ste ich dávali maľovať?" opýtal sa
fascinovane Felix.

"To som maľoval ja." Sklopil Sebastian oči.

"Super! Máš talent. Nechceš ísť von?" opýtal sa tak nenápadne Felix.

"Pôjdem rád, no budem si musieť dať rýchlu sprchu. Počkáš?" opýtal sa ho váhavo Seb.

"Rád počkám." Usmial sa.

Po dvadsiatich minútach si to už spolu vysmiaty mierili dole schodmi. Sebastian mal čierne
vlasy pedantne vyžehlené, žlté nohavice, zelené tričko a červená mikina iba podtrhovali
jeho jedinečnosť.

"Sel? Keby prišla mama, povedz jej, že som išiel von s Felixom a vrátim sa do deviatej
večer." Zakričal do útrob domu. Rýchlo si obul zelené Conversky, schmatol kľúče,
peňaženku vopchal do zadného vrecka nohavíc. Otvoril dvere, rýchlo zamával Selene, ktorá
sa objavila na vrchu schodiska a dvere zavrel.

"Tak, kam ideme?" opýtal sa zvedavo.

"Hm, do mesta, kde sa v kaviarni stretneme s ostatnými a potom pôjdeme do klubu." Felix
nadšene vysvetľoval a máchal pri tom rukami.

"Aha. Pôjde aj ten, Collin?" opýtal sa bojácne Seb.

"Jasnačka. Prečo sa pýtaš?"

"Myslím, že ma nemá rád a nemyslím si, že by sme ho mali provokovať. Radšej sa potom
oddelím a pôjdem ešte na nákupy." Usmial sa na Felixa.

"Ale nie. Z Collina si vôbec nič nerob. Jemu chvíľu trvá kým si zvykne na niekoho nového.
Naozaj, nič si z neho nerob. Bude to okej, budeš pri mne a jeho budeš ignorovať a bude to
fajn." Usmial sa povzbudzujúco.

"Tak, tak dobre."

***

"Čo si dáte?" opýtala sa mladá čašníčka, ktorá brigádovala v kaviarni.

"Ja si dám Latte a ty Seb?" opýtal sa Felix.

"Ja si dám pomarančový džús." Usmial sa na čašníčku, ktorá z neho išla očividne do kolien.
Muselo sa uznať, že bol krásny. Škoda, že uňho šanca nebola.

"Je to všetko?" opýtala sa. Obaja prikývli. Čašníčka ich opustila.

"Koľko máš vlastne rokov?" opýtal sa ho Felix, aby reč nestála.

"Ja mám sedemnásť. Čo ty?" opýtal sa zvedavo Felixa.

"Tiež ale o pár dní budem mať osemnásť. Bude u mňa veľká párty, prídeš?"

"Čo ja viem. Bude tam aj Collin?" opýtal sa váhavo.

"Áno bude. No nemusíš sa báť, bude tam aj kopec iných ľudí, čiže nikdy nebudeš sám.
Nevydám ťa napospas divému zvieraťu." Zasmial sa Felix.

"Kto je divé zviera?" ozvalo sa za Sebastianom, ktorému na chvíľu prestala prúdiť krv
v žilách.

"Ale iba tu so Sebastianom preberáme nejakého jeho starého kamaráta," prehovoril
s pokojným úsmevom Felix. Sebastian viditeľne zbledol. Toto je snáď zlý sen. Collin sa
posadil vedľa Felixa a škodoradostne sa na Sebastiana zaksichtil.

"Kamarát alebo priateľ?" opýtal sa. Felixovi zamrzol úsmev na tvári. Sebastianovi zabehol
pomarančový džús, ktorý medzičasom priniesla čašníčka.

"Kamarát. Čo vlastne teba do toho? Aj keby to bolo niečo viac, teba to vôbec trápiť
nemusí." Prehovoril bojovne Sebastian. Naklonil sa smerom ku Collinovi.

"Och, takže sa verejne priznávaš, že si gay? To máš odvahu." Pousmial sa Collin.

"Och, ako keby to vadilo akurát tebe. Si určite iba rád, lebo ty si tiež gay. Len sa ti doteraz
nepodarilo nikoho zbaliť. Je mi to jasné." Collin očervenel hnevom.

"Och, ty malý zasran. Čo si myslíš, že si? Mňa tu nebude nikto urážať a nazývať gayom.
Vidno, že ešte len dieťa." Odfrkol si.

"Ja som dieťa? Jediný kto je tu dieťa si ty, pretože si nechceš priznať to, že si gay." Usmial
sa naňho Sebastian sladko.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | 6. června 2011 v 16:13 | Reagovat

Super diel..Konečne si pridala dake pokračovanie som rada.. Teším sa čo bude dalej x))

2 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | Web | 14. července 2011 v 0:38 | Reagovat

Ahooj :D Ako s mášš? Pokračovanie už asi nebude že? :(

3 RocK-pUNk-meTaL... ;) RocK-pUNk-meTaL... ;) | E-mail | Web | 19. listopadu 2011 v 16:06 | Reagovat

poviedku už asi nepíšeš však? :(

4 SandraSolomon25 SandraSolomon25 | E-mail | Web | 2. června 2012 v 10:12 | Reagovat

Lots of specialists tell that <a href="http://goodfinance-blog.com">loan</a> help a lot of people to live their own way, just because they can feel free to buy needed stuff. Moreover, different banks offer consolidation loan for all people.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama